Mongolsko Festival Naadam: Tri naozaj mužné hry?

Ázia / 29 novembra, 2022

Počuli ste už o mongolskom festivale Naadam?

Festival „Troch mužných hier“ pripomína olympijské hry, je pýchou Mongolov a lákadlom pre turistov.

Keď som plánovala cestu do Mongolska, aby som zistila, či by moje čierne vlasy, silné nohy a kočovné sklony mohli byť výsledkom nejakých Džingischánových génov : ), vyzeralo to tak, že ak všetko správne naplánujem a vykombinujem, podarí sa mi doraziť do Mongolska v čase ich najvýznamnejšieho tradičného sviatku Naadam, ktorý sa koná 11. – 12. júla. 

Skĺbiť lietadlo, Transsibírsku magistrálu, bus, víza a itinerár v divokom Mongolsku bol tak trochu hlavolam. O tom som už písala v mojom predchádzajúcom článku o Transsibírskej magistrále. Ale zamakala som, všetko možné som naštudovala a podarilo sa. 

Čo som o mojich génoch „zistila“ a ako som túto nádhernú krajinu spoznávala, sa dozviete v mojom ďalšom chystanom článku.  Podstatné je, že som stihla prísť na dojímavý otvárací ceremoniál festivalu Naadam.

Program pompézneho otváracieho ceremoniálu vždy vyobrazuje nejakú tému z histórie Mongolska. Naadam sa tradoval od čias Džingischána. 

Tisíce dospelých a detí hrdo kráčajú oblečení v kostýmoch reprezentujúcich etnické skupiny Mongolska. Celé mesto Ulaanbaatar sa premení na pestrofarebný film, kde to vyzerá, že má každý človek nejakú filmovú rolu s dokonalým kostýmom a s hrdou vážnosťou sa v ňom nosí. Nestretla som nikoho, kto by sa tváril, že ho donútili. Zo všetkých vyžarovala prirodzená vznešenosť. Nevedela som, kam skôr pozerať. 

„Eriin gurvan naadam“ - Tri mužné disciplíny

„Eriin gurvan naadam“ znamená v preklade „Tri mužné disciplíny“, v ktorých by každý poriadny nomád mal uspieť. Nedávno pridali disciplínu Shagai – hra s kockami z členkových kostí ovce, ktorá má predstavovať inteligenciu. 
Takže sú vlastne 4 disciplíny:

  • Lukostreľba - presnosť
  • Zápasenie - obratnosť
  • Jazda na koni - vytrvalosť
  • Kocky Shagai- inteligencia

Môžem povedať, že sa mi potvrdilo, že som nomád ako sa patrí, pretože moja cesta do Mongolska zahŕňala v nejakej forme zvládnutie všetkých 4 disciplín. Takže tu máme ďalší nepatrný náznak toho, že mám možno Džingisove gény. Za odmenu som si zaslúžila pečené jahňa : )

Aby som bola presnejšia:

  • Plánovanie cesty Transsibírskou magistrálou do Mongolska - hlavolam : )
  • Nezmeškať lietadlo, vlak a ďalšie spoje - presnosť : )
  • Vyliezať na horné lehátko vo vlaku - obratnosť : )
  • Po dlhej ceste vlakom stihnúť zažiť a vidieť „všetko“ - vytrvalosť : )

Nehovoriac o tom, že by som určite získala metál za trpezlivosť a sebaovládanie, keď zoberiem do úvahy, čo ma čakalo na ceste po Mongolsku v skupine „bláznov“, ku ktorej ma priradila lokálna agentúra. Ale o tom až v chystanom článku o Mongolsku.

Ponúkam dôkazy, že som sa zapojila aspoň do lukostreľby a jazdy na koni. Zápasenie nie je totiž pre ženy.

Krása, úcta, rešpekt, vajíčka natvrdo a alkoholický airag

Toľko krásy, nádherných kostýmov a fermentovaného mongolského alkoholického nápoja airag pokope som na festivale naozaj nečakala. Medzi ľuďmi bola cítiť veľká úcta a z niektorých už bol cítiť aj airag, ktorý sa predával v sudoch a v Coca-Cola fľašiach na každom kroku.  Ako u nás burčiak v septembri. 

K tomu sa jedli placky s jahňacím mäskom, pouličný grilovaný šašlík, píniové oriešky a vajíčka uvarené natvrdo. Stačí si vajíčka na ulici len ošúpať a zjesť. Predstavte si, že idete na festival a ľudia okolo vás kráčajú na večerný koncert mongolských sexi pop stars a šúpu si vajíčka natvrdo : ). 

Neuveriteľná disciplína

Naadam je pastvou pre oči. Mongoli sa oblečú do prekrásnych tradičných odevov od výmyslu sveta. A Mongolky predvádzajú svoje majstrovstvo v „novom“ športe nazvanom:

„Celodenné kráčanie po tráve, po poli a po kameňoch
na VYSOKÁNSKYCH opätkoch“. 

Čo tam tie predvádzali v nerovnom teréne! Až sa rozum pozastavoval. 

Hlavu niesli hrdo hore, ani jedna nemala grimasu bolesti na tvári, nepodlamovali sa jej nohy v kolenách a žiadna si neniesla štekličky v ruke na boso.  Ani 45 minútová prístupová cesta po pooranom poli na štadión nezastavila nádherné Mongolky vo vysokých topánkach. Žiaden problém. Potom vzpriamene čakali, kým sa začne otvárací ceremoniál, obišli v štekličkoch celý štadión a vyzerali pritom ladne. Pokračovali v oslavách do noci. 

Toľko hrdosti hodnej kráľovien. A ako sa z histórie vie, mongolské ženy boli skutočne silné, uznávané a múdre panovníčky. Za mňa získali zlatú medajlu Mongolky.

Mongolskí chlapi tiež nie sú na zahodenie. Sú to pekní ázijskí, vysokí chlapi, samozrejme s Džingischánovými génmi : ) 

3 generácie Mongolov.

Pozrime sa teda na jednotlivé súťaže

Lukostreľba

V lukostreľbe súťažia deti, ženy a muži a podľa toho sú aj postavení blízko k terču. Luk je kratší, čo vzniklo z historickej potreby strieľať pri jazde na koni. Je ručne vyrábaný a krásne zdobený.  Strelci sa pomalými tanečnými pohybmi rozcvičujú a zahrievajú luk. 

Sú tak presní, že v podstate kľudne strieľajú na terč a pri ňom pár centimetrov stojí porota, na ktorú sa vlastne strieľa. Porota z diaľky ukazuje rôznymi zaujímavými tanečnými pohybmi, zdvíhaním rúk a spevom, kam sa súťažiaci trafil. Šíp má síce gumený koniec, ale aj tak.

Zápasenie

Zápasenie ostáva jediná čisto mužská disciplína a zápasí v nej veľa polonahých urastených mongolských pupkáčov. Súťažiaci pred začatím každého zápasu tancujú tanec orla okolo svojho trénera. Porazený je ten, kto sa dotkne lakťom alebo kolenom zeme a na znak porážky si potom rozviaže vestu. Nejde však o žiaden krutý boj. Je to opäť skôr divadlo a predvádzanie sa pre divákov. Mongoli si všeobecne radi merajú sily, ale pri zápase teatrálne zdôrazňujú rešpekt voči súperovi. 

Túto disciplínu majú ženy zakázanú. Zápasník musí mať holú hruď, aby bolo jasné, že je to muž. V minulosti sa stalo, že zápas vyhrala žena a aj napriek tomu, že žena má v mongolskej spoločnosti a rodine významné postavenie, je považované za národnú potupu, ak nad chlapom v zápase vyhrá žena. 

Jazda na koni

Tradícia, či biznis? Riskujú mongolské deti život kvôli tradícii?

Čo sa týka poslednej oficiálnej disciplíny, je ňou jazda na koni a ako ináč aj tá má svoje pravidlá. Kvôli nízkej váhe, jazdia len deti, väčšinou chlapci od 5 do 13 rokov. Oficiálne by mali súťažiť deti od 7 rokov. Podľa výskumu Unicef tu deti nie sú dostatočne chránené mongolským zákonom. Hrozia im zranenia a smrteľné úrazy. 

Unicef bojuje za ochranu detí, ktoré sú často krát zneužívané pre tento športový biznis bezcitnými trénermi a sú v ohrození života.  Jazda je nebezpečná, vyčerpávajúca a často sa jazdí bez prilby, bez sedla a na boso. 

Táto disciplína je vo svete považovaná za jednu z najťažších a najkrutejších aj voči koňom, pretože niektoré kone ani nedobehnú do cieľa. Od vyčerpania z dlhého šprintu zomrú. Kôň do 2 rokov šprintuje 15 km a kôň nad 2 roky šprintuje 28 km. Ochrancovia zvierat bojujú za zakázanie tejto disciplíny.

Mongolské deti sa učia jazdiť na koni od 3. rokov. Obdivne som pozorovala ich zručnosť a uvedomila som si, že niektoré európske deti ešte v piatich rokoch majú pomocné kolečká na bicykli ; ). Hm, akosi tým našim deťom neveríme a nedovolíme robiť viac. Nemusia sa zrovna zabiť na koni, ale aspoň tie šnúrky a tie bundičky by mohli zvládnuť samé, či? OK, to bola taká malá filozofická vsuvka.

Kocky

Vystreľovanie kociek „shagai“ vyrobených z členkových kostí ovce. Kocka má štyri strany predstavujúce nejaké zviera: kôň, ťava, ovca, koza. Každá má nejaký význam. Keď je povrch nerovný, kocka môže pristáť aj na piatej strane: krava. 

Podľa typu hry sa kocka môže vystreľovať prostredníkom v snahe trafiť kocku ležiacu vo vzdialenosti 10m, prípadne sa shagai hádžu ako guličky alebo sa strieľa do nich s lukom… Presné pravidlá som nezistila. Nemali čas mi to vysvetliť, stávkovalo sa tam o sto šesť. 

Mongoli si vymieňajú kocky shagai medzi sebou na znak priateľstva. Nosia ich v kožených vreckách na opasku. Kostičky sa používajú aj na hudobných nástrojoch. Videla som ich v časti, kde sa doťahujú struny. 

Naadam na vidieku

Naadam sa dá zažiť tiež v lokálnej atmosfére na mongolskom vidieku. Dátumy, v ktorých sa Naadam koná na vidieku nie sú vždy známe. Keď cestujete v priebehu júla po krajine, budete mať občas šťastie a na dedinské hry narazíte. Síce v menšom a bez otváracieho ceremoniálu, ale o to bližšie k domácim.
Ja mám vždy najradšej možnosť byť pri ľuďoch mimo mesta, nazývam ich „naozajstní ľudia“ . Vznikajú tak unikátne situácie, ktorými rada rozosmievam svojich čitateľov v mojich knihách zo série „Úsmevné pocitopisy“.  Nech sa páči, nahliadnite.

Zopár praktických rád na záver

V prípade, že by ste sa chceli pozrieť na tieto unikátne hry, spísala som vám sem zopár rád. Myslím, že zorganizovať si festival Naadam v Ulaan Baatar, môžete aj sami. 

Ako som už spomínala, ak nemáte na poznávací okruh po Mongolsku aspoň dva mesiace času, budete odkázaní na lokálnu agentúru. Ak sa dá, vopred si načítajte na internete recenzie na jednotlivé agentúry, prípadne si nechajte dosť času na jej výber priamo na mieste. Vyberte si naozaj dôveryhodnú agentúru. Je to veľmi dôležité.

Prajem vám šťastnú cestu!

Miesto a čas konania:

11. – 12. júla
Ceremoniály, zápasenie a lukostreľba  – štadión v Ulaan Baatar. 
Jazda na koni – mimo hlavného mesta.

Lokálne dedinské hry nemajú fixné dátumy.

Ubytovanie:

Ja som si dopredu nič nerezervovala a našla som si hostel priamo na mieste, ale dnes je doba bookingová, myslím, že je fajn mať rezervované ubytko vopred. Bude nával.

Doprava:

Infraštruktúra je veľmi slabo vyvinutá, odchody miestnych autobusov neznáme. Všetok pohyb po krajine sa väčšinou viaže na pomoc agentúry. Ak by ste teda chceli vidieť jazdu na koni, využite agentúru, dohodnite sa v hosteli viacerí a prenajmite si odvoz.  

Existuje aj kyvadlovka zdarma, ktorú zriadil štát počas festivalu, ale nezaručujem, že stihnete, čo stihnúť chcete. Ja som využila kyvadlovku. Nemala som dosť času zorganizovať skupinku po príchode . 

Program:

Program nájdete online na začiatku júla na webovej stránke: 
www.mongoliatourism.gov.mn