Úsmevné pocitopisy – Južná Amerika – ako vzniká tretia kniha

Južná Amerika / 1 februára, 2023

Tak predsa bude tretia kniha

1.1.2023 
Toto bol dátum, ktorý odštartoval písanie mojej tretej knihy zo série Úsmevné pocitopisy 📚 o mojej sólo ceste na nízkom rozpočte po Južnej Amerike s ruksakom, s tromboembóliou a nedoliečenými šľachami na nohe.  Od Kolumbie cez Patagóniu, až po Ohňovú zem, na najjužnejší pazúrik juhoamerického kontinentu a na skok do Brazílie.

Predstava, že sa znova pustím do celého procesu okolo vydania knihy popísaného v druhej časti tohto článku, bola chvíľami náročná, ale keď som sa pozrela cez okno a videla tú sychravú slovenskú zimu, povedala som si, že „idem“ do Južnej Ameriky.

Asi by sa mi na jar ťažko vysvetľovalo samej sebe, čo som robila počas dlhých zimných večerov. Dala som vesmíru záväzok, že v novom roku začnem. A vesmír vidí všetko.

💫

Na nový rok som si teda začala čítať všetky moje zápisky z dobrodružnej juhoamerickej cesty, o ktorej som vám už čo-to načrtla v mojej druhej knihe – Ekvádor, mi amor. 

Hneď mi bolo jasné, že sily na tretiu knihu sa niekde nájdu, lebo inšpirácie a chuti písať sa zrazu našlo habadej.

Tento článok vám v prvej časti priblíži niektoré témy, ktoré už sú na „papieri“ od 1.1.2023.

V druhej časti nájdete postup, ako (samo)vydať knihu. Dozviete sa akým úsmevným procesom si prešli obe moje knihy, kým sa dostali k čitateľom.

Nezabudnite prosím

Aj naďalej platí, že hoci sú knihy aj v kníhkupectvách, najlepšie podporíte moju ďalšiu tvorbu, ak si

>>>>>>> KNIHU OBJEDNÁTE PRIAMO U MŇA <<<<<<<

Aby mohla kniha ležať na poličke v obchode, musím okrem grafičky, jazykovej korektorky a tlačiara zaplatiť aj vydavateľa, distribútora a kníhkupectvo. Zatiaľ čo bez tej prvej trojice sa nezaobídem, tým ďalším trom sa vyhnúť dá, pretože mám tento web, ktorý si spravujem sama.

Časť prvá: Ako práve vzniká kniha o Južnej Amerike

Život kolumbijskej kávy

Prišli sme na nový rok domov z hôr a o 22.00 som sa zavrela do pracovne.
Peťo sa pýta: „Kde si? Čo robíš?“ 
Ja: Som v Kolumbii a je mi tam dobre, nechaj ma 💃🏻
Peťo na mňa vyčaroval ten svoj úsmev, celý dojatý ma silno objal a potichu odišiel. Aj nasávanie vlastných zápiskov sa počíta za písanie knihy, však? ✍️ 

Začalo sa to Kolumbiou a kapitolou o živote kávy a o návšteve kolumbijských kávových plantáží u deduška Eliáša v kávových horách okolo mestečka Salento ☕️.

Eldorádo ✍️

Píšem kapitolu o Kolumbii a občas mám pocit, že budem musieť premenovať knihu z „Úsmevné pocitopisy“ na „Dojímavé pocitopisy“.  A to nechceme však? 

Ide totiž o to, že táto krajina mi v podstate neponúkala skoro žiadne bizarné situácie, na ktorých by som si zgustla, keďže správanie Kolumbijčanov k turistom odráža veľkú vďaku za každú jednu nohu, ktorá tam vkročí. Obyvatelia trpeli najdlhšou občianskou vojnou v dejinách Južnej Ameriky, zažili vyčíňanie narkobaróna Pabla Escobara a iných fiškusov. 

Nehovoriac o tom, čo mali na rováši dobyvatelia v časoch hľadania „El Dorada“ (po slovensky eldoráda 🤣). Keď chýry o Zlatom mužovi dorazili až do Španielska, začali sa podnikať nebezpečné výpravy, cieľom ktorých bolo hľadanie zlata. Nazvime to krásnym slovenským slovom „pľundrovanie“. 

Bájny mýtus totiž hovorí o náčelníkovi kmeňa Muisca, ktorý zo svojej zlatej plte pravidelne hádzal do posvätného jazera Guatavita obetné dary zo žltého kovu a iných drahokamov, aby si uctil Bohov. Viete si predstaviť to jazero plné zlata? Jazero sa nikdy nenašlo, ale Španielom sa pri jeho hľadaní podarilo zmapovať územie Južnej Ameriky. 

Šupla som vám sem zopár fotografií z Museo del Oro v Bogote (Múzeum zlata). Verím, že sa dopracujem v mojich zápiskoch z ciest aj k vtipným pocitopisom. Ak nie, nevadí, na prvú kapitolu (krajinu) v knihe si proste pripravíte vreckovky, lebo vám zmäknú srdcia 💚.

Lesk a bieda sprevádzania ✍️

Posledné dni sa cítim škodo-radostne, a to hneď z viacerých dôvodov. 

 🤣 Denno-denne hovorím „Aká ŠKODA, že tam nemôžem práve teraz byť“. A radostne, lebo som sa cez moje texty mohla vrátiť tam, kde som bola tak šťastná. A dodnes mám veľkú RADOSŤ, že som to celé zvládla sama aj s tromboembóliou a nedoliečenými šľachami na nohách. 

 🤣 Musím sa tiež priznať, že trošku „škodoradostne“ som sa cítila posledné dni, keď som sa pustila do písania kapitoly o mojom sprevádzaní v Južnej Amerike. Sprievodca občas zažije toľko „srandy“, až sa mu chce plakať. Ani neviem ako, vzniklo 8 hustých strán. To vám bol, taký pretlak spomienok, že som si nestíhala písať poznámky. Ja som sa tu za počítačom tak smiala a od dobrej nálady som nevedela ani zaspať. Verím, že táto kapitola pobaví aj vás. 

Na fotke som s „kolegom“, peruánskym sprievodcom –  miestni sprievodcovia sú často veľmi nápomocní, ale našli sa aj takí, ktorí nám zruinovali zážitok. V medzimestskom autobuse mi šofér požičal pokazený megafón, aby ma bolo „lepšie“ počuť.

... ďalšie témy z Peru, Bolívie, Argentíny, Čile, Patagónie a Brazílie pridám nabudúce.

Časť druhá:
Ako (samo)vydať knihu

Kamoška mi povedala, že mám napísať knihu o tom, aké je to ťažké, vydať knihu 📚  Ehm, ďalšiu knihu? Neviem, či by kniha o tom, ako vydať knihu, bola taká úsmevná ako tie prvé dve zo série „Úsmevné pocitopisy”, pretože vydať knihu nie je sranda. Poviem vám prečo…

  • Písať knihu je vlastne boj - musíte vraj každou vetou bojovať o čitateľa 🤺
  • Diskriminovanie vlastných fotiek bolí. Veď ich milujete všetky! 💚 Musíte byť krutí a vlastne diskriminovať väčšinu!
  • Korektorka a grafička by mali byť na rovnakej vlne ako vy, budete s nimi totiž pár mesiacov surfovať 🏄‍♀️
  • Ruka ako myš: tvar vašej ruky sa po všetkom tom písaní, korigovaní, práci s fotkami a marketingu podobá na myš - tú počítačovú 🐭🖱🐭
  • Voltaren gel: všetko vás bolí a máte vysokú spotrebu Voltarenu. Naradšej by ste sa v ňom rovno vykúpali. Našťastie pekne voní! 🌸
  • Masér: toto slovo je pre vás zrazu vzrušujúcejšie než čokoľvek iné 🍫🍩
  • Úsmevné nápady: máte ich plnú hlavu, ale vy sa musíte krotiť v počte strán, lebo viete, že vás čaká ďalší bod ⬇️
  • Financovanie: Keď už máte pocit, že po dlhých nociach písania nevládzete, prichádza tá najťažšia časť 🧗 Bye-bye vaša kreatívna mozgová hemisféra, ✋ hello vaša kalkulačka. Začnete zháňať sponzorov, reklamných partnerov, píšete maily na všetky strany, vytvárate projekty na granty. Dokola ďakujete za negatívnu odpoveď 🙂
  • Až príde jedna pozitívna a vy dostanete grant na 300 eur. Super! Tak už zohnať len zvyšných 95%. Potom vám napíše niekto, že vás počul v rádiu, že si kúpil knihu, je ňou nadšený a rád by vám poslal aspoň 100-ku.
  • StartLab: dozviete sa, že existuje platforma, kde môžete svoj projekt prezentovať a navnadiť vašich potenciálnych čitateľov, aby si vašu knihu kúpili v predpredaji, a podporili váš projekt. Pokryjete tak aspoň časť toho, čo na vydanie knihy potrebujete. Pripravte sa na poriadny 2-mesačný záhul, pretože viesť kampaň bude náročné, hlavne ak nemáte to, čo je v dnešnej dobe “nad zlato”. A nad zlato sú dnes SLEDOVATELIA na sociálnych sietiach (Followeri) ⬇️
  • Followeri: „Vy nemáte aspoň 5 000 followerov na sociálnych sietiach a vy chcete vydať knihu?” (Dostala som podobnú otázku ). Áno a veľmi by ste ju chceli vydať - veď ňou chcete rozosmievať Slovákov!

Takže…

  • Tvárite sa, že ste túto info o followeroch nikdy nepočuli, zvládnete to aj bez toho, aby ste ich mali 5 000 !!!
  • Píšete a bojujete každou vetou o čitateľa vašou myšacou rukou voňavou od Voltarenu.
  • S láskou aj naďalej diskriminujete vaše fotky a úsmevné nápady.
  • Snažíte sa zmestiť do knihy, ktorá bude mať 224 plnofarebných strán, cca 350 farebných reportážnych fotografií, kvalitnú tvrdú šitú väzbu a bude sa volať napríklad tak, ako tá moja: “Úsmevné pocitopisy” 💃🏻
  • A tešíte sa, že existuje platforma na podporu dobrých vecí - StartLab. Ešte vždy sa totiž nájde mnoho nadšených ľudí, ktorí sa nadchnú vašim projektom a podporia ho! Pomôžu tak rozosmiať tisíce Slovákov. ❤️

Takto to vyzerá, keď chcete (samo)vydať knihu. Veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí ste sa nadchli mojou tvorbou a podporili ste vznik mojich kníh ich objednaním, milým povzbudením alebo ste o nich povedali vašim známym. Veď dobrej nálady nie je nikdy dosť!