Vedeli ste, že tanec je vyjadrenie vzťahu muža a ženy na parkete? Že sa pri ňom dá vyobraziť zamilovanie, randenie, milovanie, hrátky, hádky, udobrenie, odlúčenie, rozchod… Mne sa páči vyjadrovať mix toho všetkého, a hlavne, som pri tanci naozaj šťastná.
Ako som sa dostala k salse ja?
Čo je to salsa?
Kde na Slovensku sa dá naučiť tancovať salsa?
Všetko sa začalo v Londýne v roku 2006. Bola som čerstvo rozídená s priateľom a môj španielsky kolega našiel pre mňa liek. Nie, nepozval ma na rande, zobral ma na salsu do Baru Salsa. Dodnes neviem, ako prišiel na to, že sa mi salsa bude páčiť, ale zvykla som si, že Latinovia a južania proste cítia, že som Latina :
Do baru viedli schody a hrala tam krásna hudba. Dodnes si pamätám, ako som schádzala dolu, schod po schode, šťastnejšia a šťastnejšia. Ako keď sa ponárate do mliečnej čokolády alebo do vína, podľa toho, čo máte radšej. Všade okolo vás je to, čo milujete: usmiati ľudia, príjemná hudba, plagáty latino hudobných a tanečných osobností na stenách, krištáľová ľadová drť vo farebných koktejloch… a plný parket.
Naposledy som stála na tanečnom parkete na základnej škole, keď som pár rokov tancovala spoločenské tance. Dodnes si pamätám, že môj tanečný partner nebol so mnou spokojný :). Podľa neho som sa na tréningoch potila menej než ostatné dievčatká a pri valčíku som slabo zakláňala hlavu…
Viete kedy nefrflal? Keď sme tancovali rumbu, cha-chu, sambu a jive. To bolo zrazu bez komentára. Zdá sa, že už tam boli nejaké náznaky toho, že som Latina. Mala som asi 12 rokov, žiadne prsia, žiadne boky a nevedela som sa pri tanci tváriť sexi a zamilovane. Boleli ma nohy v topánkach na opätku a mala som vraj tlsté stehná… veru tak. Navyše o nejakých sexi zvodných pohyboch môjho detského tela nemohla byť ani reč.
Odvtedy som v páre netancovala.
O 17 rokov neskôr, v roku 2006, schádzam v Londýne týmito schodmi do Baru Salsa a na ďalších 5 rokov sa toto miesto stalo mojím druhým domovom. 3 x krát do týždňa som tu tancovala do odchodu posledného metra bez toho, aby som si nachvíľu sadla. Vysmiata som sa ledva doplazila domov a ráno nevyspatá išla do práce. Adrenalín z pretancovanej noci mal blahodarný vplyv na môj pracovný výkon, takže všetci boli spokojní.
A čo ma čakalo na konci tých schodov? Latinovia aj nelatinovia, ktorí ma drapli do tanca a začali so mnou robiť divy… Tancovali sme… Nevadilo im, že nemám za sebou hodiny salsy, že neviem názvy jednotlivých figúr, že nerobím s rukami medúzu, že nemám vysoké opätky ani tričko s holým chrbátom, nehnevali sa, že som sa už dvakrát pomýlila v tom, čo mi už raz ukázali. Stále dokola som počúvala: „Aké super, že sa necháš pri tanci viesť a že sa tak krásne usmievaš“.
Áno, jasné, že sa nechám viesť, veď neviem, čo mám robiť a jasné, že sa usmievam, veď ja z ničoho nič tancujem salsu a som taká šťastná! Stále som si hovorila: „Moja zlatá, pozri sa okolo seba, čo je tu dievčat. Takže ak tu nechceš stáť opretá o stenu celú noc a pozerať, ako iní tancujú, zapni sa, poť sa, odkukávaj, nech tí božskí tanečníci nezistia, že to vôbec nevieš, lebo ťa nikto nezoberie tancovať.“
Keďže nemám trpezlivosť na hodiny tanca, zapojila som všetky zmysly, využila som lyžovaním vytrénované nohy a o dušu udržovala balans. Nejakým zázrakom som bola presne tam, kde ma tanečník chcel mať a za jazdy som odkukávala od iných báb. Nechápala som. Išlo mi to. Treba však povedať, že to len vďaka tomu, že dobrý tanečník vie správne a jemne naviesť partnerku. Stačí sa nechať viesť… ale nie zviesť.
Lebo milý môj Latino, to, že sa ti pozerám do očí a usmievam sa neznamená, že som do teba zamilovaná. Ja sa len snažím prečítať, akú figúru práve chystáš a kde ma čaká tvoja ruka, s ktorou ma budeš vykrúcať. Len ma toč! Jediné, čo chcem, je vlniť sa celú noc v krásnych tónoch hudby, počúvať tie krásne španielske texty a cítiť sa sexi. Veď už mám to, čo som v 12 rokoch nemala – prsia aj boky.
A takto nejak to so mnou vyzeralo po mesiaci tancovania bez akýchkoľvek hodín salsy. Je to zároveň jediné video, ktoré z Baru Salsa mám.
Samozrejme, že sa stávalo, že môj „salsa vysmiaty výraz“ si niektorí vysvetlili po svojom. Stalo sa občas, že ruka niektorých tanečníkov pri tanci „omylom“ zavadila o moje prsia, niektorým sa ruka, ktorou ma mali držať na chrbte, zošuchla oveľa nižšie. Niektorí pri tanci telo na telo popustili uzdu fantázii a zrazu sme tam tancovali „traja“. Zakaždým však stačilo len prestať tancovať, poďakovať sa a odísť z parketu. Niektorí boli majetnícki a žiarlili, keď som tancovala s inými.
Nikdy sa mi nestalo, že by som s niekým mala problém. Okolo salsy vznikne vždy komunita úžasných ľudí rôznych národností, s ktorými sa človek cíti v bezpečí aj napriek všetkým tým vášňam, ktoré tento tanec prináša. Väčšinou však bolo hneď jasné, kto si do tohto prostredia prišiel zatancovať a kto bol na love.
Zaviedla som pravidlo: No drink. No date. Žiaden drink. Žiadne rande. Oddelila som svet salsy a svet mimo salsy a bol v tom poriadok. Chcela som len tancovať. Stále. Bavilo ma prispôsobovať sa tanečným štýlom rôznych tanečníkov. Toto pravidlo som zaviedla hneď na začiatku a neexistovali z neho výnimky. Tá jedna, ktorú som ešte v začiatkoch urobila, ma v tom ešte viac utvrdila. Nechala som sa pozvať jedným mojim obľúbeným tanečníkom na večeru. Dlho som odolávala a keď už 1000 x opakoval, že len nezáväzne, súhlasila som. Prinieslo to okamžité nevýhody:
- Pri tanci som funela a potila sa tak, že aj môj tanečník z detstva by uznanlivo prikývol.
- Ako bonus k tomu pribudla jeho „kamarátska“ ruka okolo mojich ramien.
- Celý večer pre mňa nikto iný neprišiel tancovať, pretože nás rešpektovali ako "párik" a môjmu tanečníkovi sa v ten večer zrovna tancovať už nechcelo. Presedela som tak zvyšok noci bez tanca.
Na takýchto miestach totiž zvyčajne platí nepísané pravidlo, že ak vás ostatní tanečníci s niekým vidia ako párik, rešpektujú to a nie vždy si vás dovolia vyzvať do tanca. V ten večer som teda dotancovala.
Takže, pretancovala som 5 rokov v Londýne, 3 roky v Ekvádore a tancovala som aj na svojich potulkách po svete všade, kde sa dalo. O úsmevných salsa zážitkoch píšem aj v mojich knihách zo série Úsmevné pocitopisy:
Mala som možnosť vyskúšať si množstvo štýlov, naučila som sa všelijaké triky a figúry, ktorých mená dodnes neviem, prispôsobila sa rôznym majstrom tanca. Schytala som aj pár modrín od príliš tvrdých tanečníkov, ktorí, keď sa rozhodli, že sa máte okolo nich krútiť doprava, tak sa proste budete krútiť doprava, hoci je vaše telo natočené doľava. Nuž fyzika nepustí.
A teda klobúk dolu pred všetkými tanečníkmi, ktorí zvládajú elegantne viesť svoje partnerky, vedia pospájať jednotlivé figúry dokopy, berú pri tanci ohľad na iných tancujúcich, nechajú žiariť (shine) svoju partnerku, aby bola jeho ozdobou a stihnú sa pri tom aj krásne usmiať a pozerať na partnerku. Jednoduché však? No, pre mužov teda vôbec nie.
A vďakabohu za takých, ktorí si občas vymenia tričko, poutierajú sa, keď sú spotení, prípadne si dajú žuvačku. Vďaka za tých voňavých, ktorí neprišli tancovať v handrách napáchnutých vyprážaným fast foodom, napáchnutí rybou alebo cesnakom, lebo keď vám pri tanci dochádza dych, a vy sa nemôžete pri partnerovi nadýchnuť, tak je to pri tých otočkách na omdletie. Verte mi, zažila som pri tanci všeličo. Keď som žila v Ekvádore, dostala som sa s reprezentačným ekvádorským tímom aj na Salsa Festival do Cali v Kolumbii. Nie ako tanečnica, ale ako ich fanúšik. A to už je iná liga. Veď si pozrite video.
A kde sa vlastne vzala salsa?
Salsa vznikla na Kube prepojením tanca Danzón s africkou rumbou a kubánskym sonom. Danzón na Kubu priviezla francúzska flotila z Haiti a kubánsky son vznikol spojením hudby španielskych trubadúrov – sonero a afrických bubnových rytmov.
Už v 1909 Kubánci vytvorili prvé náhrávky a tie sa veľmi rýchlo dostali do Severnej Ameriky. Po Fidelovej revolúcii sa Kuba uzavrela a prestala mať vplyv na vývoj salsy vo svete. Spolu s komunitou emigrantov sa salsa preniesla do New Yorku, na Miami a do Kolumbie. A tak vznikli ďalšie štýly, ktoré sú dosť odlišné. Veľmi výrazne sa vyvinuli, prepracovali a rozšírili.
Kubánska salsa je viac vyšliapaná s africkými prvkami. Salsa v Kolumbii, nazývaná aj Cali style, je neopísateľná smršť rýchlych krokov, ktoré sa vám pred očami zlievajú a vy máte pocit, že ide o zrýchlený film. New York style je viac tancovanie po pomyselnej čiare a na 2. dobu. Miami style je taká sofistikovanejšia verzia Kubánskej salsy.
Puerto Rico style obsahuje veľa extrémne rýchlych a náročných sólových momentov každého z partnerov (shines). Los Angeles style (LA Style) je podobný NY štýlu, ale je tam viac prvkov z jazzu, hip hopu, spoločenských tancov, čo je náročné pre tanečníka, ale zábavné pre diváka. A aby som nezabudla na Ruedu de Casino, skupinový kruhový salsa tanec, kde jeden tanečník vopred hlási názov figúry, ktorú idú všetci naraz tancovať.
Ale vo finále je toľko štýlov, koľko ľudí salsu tancuje : )
Ako tancujú majstri sveta?
Salsa legendy
Medzi najznámejšie osobnosti a legendy salsa hudobného a tanečného sveta patrí určite portorický spevák salsy Hector Lavoe, kráľovná salsa speváčok Celia Cruz, nezabudnuteľný spevák Oscar D’Leon.
A vynikajúci salsa tanečník Eddie Torres.
A pre mňa najdôležitejší tanečník je môj Peťo, ktorý sa kvôli našej svadbe naučil tancovať salsu.
Ako je to so salsou na Slovensku?
Po návrate z Ekvádora na Slovensko, som sa bála, že nebudem mať kde tancovať salsu. Našťastie tu existuje silná komunita ľudí, ktorí salsu tancujú a ak by ste mali záujem, odporučím vám miesta, kde sa salsu môžete naučiť tancovať:
Bratislava: SALSA BY NORIKA
Trnava: SALSA RUEDA
Spišská Nová Ves: LA SONRISA
Banská Bystrica: K-DANCE
Košice: LATINO DANCE
Prípadne sa môžete zúčastniť rôznych Salsa Kongresov a Festivalov, kde sa tancuje od rána do rána na workshopoch a nočných párty.
Droga menom salsa by mala byt naordinovaná všetkým. Mnoho ľudí som na salsu nahovorila a úplne im to zmenilo život.
A to som vám ešte nepovedala, čo so mnou robí tanec Bachata. To si nechám nabudúce.
Pre správnosť tu sú referencie na fotografie salsa legiend použité v tomto článku:
Celia Cruz: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/a6/Celia_Cruz_1cropped.jpg
Hector Lavoe: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Lavoe_latin_ny_1976.jpg
Oscar D´Leon: https://www.flickr.com/photos/digimeister/31387194334
Navštívila som 80 krajín na vlastnú päsť. Milujem prebúdzať v ľuďoch ich nesmelú dobrodružnú dušu a tých, čo cestujú z pohodlia domova, prenesiem do ďalekých krajín cez moje fotografie a úsmevné pocitopisy z ciest. Poradím, inšpirujem a pobavím aj vás? Cestovanie je nákazlivé ako smiech ; )
Som autorka knihy Úsmevné pocitopisy, ktorá zaručene rozosmeje vašu dušu. Stiahnite si zdarma eBook Ubytovanie za babku – 11 Trikov cestovateľky a zoznam Ako cestovať len s príručnou batožinou. Pre cestovateľov aj necestovateľov som pripravila virtuálnu Foto Výstavu z 23 krajín. Viac o mne sa dozviete tu…