Vedeli ste, že tanec je vyjadrenie vzťahu muža a ženy na parkete? Že sa pri ňom dá vyobraziť zamilovanie, randenie, milovanie, hrátky, hádky, udobrenie, odlúčenie, rozchod… Mne sa najviac páči vyjadrovať mix toho všetkého a hlavne sa dobre zabaviť a byť pri tanci šťastná.
Ako som sa dostala k salse ja?
Čo je to salsa?
Kde na Slovensku sa dá naučiť tancovať salsa?
Všetko sa začalo v Londýne v roku 2007. Čerstvo rozídená s priateľom som v práci za počítačom, chrbtom k ostatným kolegom, občas pustila nenápadne nejakú tú slzu. Načapal ma španielsky kolega, povyzvedal nejaké podrobnosti a keď zistil, že „to nie je nič vážneho“, našiel pre mňa liek. Nie, nepozval ma na rande, zobral ma na salsu do Salsa Baru. Dodnes neviem, ako prišiel na to, že je to niečo pre mňa, ale zvykla som si, že ľudia, teda hlavne latinovia a južania proste cítia, že som Latina : )
Do baru viedli schody. Dodnes si pamätám, ako som schádzala dolu, schod po schode a bola som šťastnejšia a šťastnejšia. Ako keď sa ponárate do mliečnej čokolády alebo do vína, či do piva, podľa toho, čo preferujete. Všade okolo vás je to, čo milujete: usmiati ľudia, príjemná hudba, plagáty latino hudobných a tanečných osobností na stenách, krištáľová ľadová drť vo farebných koktejloch… a plný parket.
Naposledy som stála na tanečnom parkete, keď som na základnej škole chvíľu tancovala spoločenské tance. Dodnes si pamätám, že môj o rok mladší tanečný partner so mnou nebol spokojný :). Vraj som sa na tréningoch potila menej než ostatné dievčatká, takže som podľa neho dosť nemakala, robila som chyby v choreografii, málo som zakláňala hlavu pri valčíku…
Ale bacha, jediné, pričom až tak nefrflal bolo, keď sme tancovali latinoamerické tance. To bolo zrazu bez komentára. Zdá sa, že už tam boli nejaké náznaky toho, že som Latina. O nejakých sexi zvodných prvkoch môjho tela malého dievčatka nemohla byť ani reč. Mala som asi 12 rokov, žiadne prsia, žiadne boky a nevedela som sa pri tanci tváriť sexi a zamilovane. Boleli ma nohy v topánkach na opätku a mala som vraj tlsté stehná…tak.
Odvtedy som v páre netancovala.
Asi o 18 rokov neskôr, v roku 2007, schádzam v Londýne týmito schodmi do Salsa Baru a na ďalšie 4 roky sa toto miesto stalo mojím druhým domovom. 3x krát do týždňa som sa tu pretancovala do odchodu posledného metra bez toho, aby som si na dlhšiu chvíľu sadla. Vysmiata som sa ledva doplazila domov a ráno nevyspatá išla do práce. Adrenalín z pretancovanej noci mal v práci blahodarný vplyv na môj pracovný výkon, takže všetci boli spokojní.
Čo ma teda čakalo na konci tých schodov? Latinovia aj nelatinovia, ktorí ma drapli do tanca a začali so mnou robiť divy… Tancovali sme… Nevadilo im, že nemám za sebou hodiny salsy, že neviem názvy jednotlivých figúr, že nerobím s rukami medúzu, že nemám vysoké opätky, že som sa už dvakrát pomýlila v tom, čo mi už predsa raz ukázali. Stále dokola som počúvala: „Aké super, že sa necháš pri tanci viesť a že sa tak krásne usmievaš“.
Áno, jasné, že sa nechám viesť, veď neviem, čo mám robiť a jasné, že sa usmievam, veď ja z ničoho nič tancujem salsu a som taká šťastná! Stále som si hovorila: „Moja zlatá, pozri sa okolo seba, čo je tu dievčat. Nemáš trpezlivosť na hodiny tanca, nie si ten typ, čo si príde len tak pokecať do baru, kde hrá latino hudba. Takže ak tu nechceš stáť opretá o stenu celú noc a pozerať, ako iní tancujú, zapni sa, poť sa, odkukávaj od iných, nech tí božskí tanečníci nezistia, že to vôbec nevieš, lebo ťa nikto nezoberie tancovať.“
Zapojila som všetky zmysly, využila lyžovaním vytrénované nohy a udržovala balans, ako som len vládala. Nejakým zázrakom som bola presne tam, kde ma tanečník chcel mať. Sama som to nechápala. Išlo to. Za jazdy som odkukávala od iných báb. Presne tu bolo vidieť, že keď je dobrý tanečník, ide to. Stačí sa nechať viesť… ale nie zviesť : )
A keď to ide, tak to vás taký salsa tanečník nenechá len tak sedieť. Rád sa predvedie, ako mu to s nejakou babenkou ide. Paráda! „Len sa predvádzaj kamoško, len sa predvádzaj! Jediné, čo chcem, je vlniť sa celú noc v tých krásnych tónoch hudby, počúvať jej krásne španielske texty, ktorým vôbec nerozumiem a cítiť sa sexi. Veď už mám to, čo som v 12 rokoch nemala – prsia aj boky.
A to že sa ti pozerám do očí a usmievam sa od šťastia možno vyzerá tak, že som do teba zamilovaná, ale nie som. Ja sa len snažím prečítať, akú figúru práve chystáš a kde ma čaká tvoja ruka, s ktorou ma budeš vykrúcať. Len ma toč!!!“ : )
A takto nejak to so mnou vyzeralo po mesiaci tancovania bez akýchkoľvek hodín salsy. Je to zároveň jediné video, ktoré zo Salsa Baru mám.
Samozrejme, že sa stávalo, že môj „salsa vysmiaty výraz“ si niektorí vysvetlili po svojom. Stalo sa občas, že ruka niektorých tanečníkov pri tanci „omylom“ zavadila o moje prsia, niektorým sa ruka, ktorou ma mali držať na chrbte rýchlo unavila a zošuchla oveľa nižšie. Niektorí pri tanci telo na telo popustili uzdu fantázii a zrazu sme tam tancovali „traja“.
Niektorí cudzinci si moju vysmiatu tvár vysvetľovali ako moje prehlásenie: „Áno, vezmem si ťa za muža a budeš mať vďaka mne manželské víza“. Niektorí boli majetnícki a žiarlili, keď som tancovala s inými. Zakaždým však stačilo len prestať tancovať, poďakovať sa a odísť z parketu.
Nikdy sa mi nestalo, že by som s niekým mala problém. Okolo salsy vznikne vždy komunita úžasných ľudí rôznych národností, s ktorými sa človek cíti v bezpečí aj napriek všetkým tým vášňam, ktoré tento tanec prináša. Väčšinou však bolo hneď jasné, kto si do tohto prostredia voľnej salsa tančiarne prišiel zatancovať, kto bol na love a kto prišiel len otravovať.
V mojom prípade, keďže som fakt chcela tancovať stále a páčilo sa mi prispôsobovať sa tanečným štýlom rôznych tanečníkov, vyladila som svoju nedobytnosť striktným pravidlom : No drink. No date. Žiaden drink. Žiadne rande. Oddelila som svet salsy a svet mimo salsy a bol v tom poriadok.
Na toto pravidlo som prišla veľmi rýchlo a neexistovali z neho výnimky. Ešte v začiatkoch som sa totiž nechala pozvať jedným tanečníkom na večeru priamo v tomto bare. Dlho som odolávala, až som si pripadala trápna. Naivne som súhlasila, keď už 1000x opakoval, že len nezáväzne. Prinieslo to okamžité nevýhody:
- To sa po večeri začnete pri tanci tak potiť a funieť, že aj môj tanečník z detstva by uznanlivo prikývol.
- No a celý večer ste už odkázaná iba na to, kedy vás vezme do tanca ten, s ktorým ste večerali a jemu najedenému sa už vôbec nechce.
Na takýchto miestach totiž zvyčajne platí nepísané pravidlo, že ak vás ostatní tanečníci s niekým vidia, rešpektujú to a nie vždy si vás dovolia vyzvať do tanca. V ten večer som teda dotancovala. Ako bonus k tomu pribudla jeho „kamarátska“ ruka okolo mojich ramien. Ďakujem, neprosím si. Ja chcem len tancovať!!!! : )
Pretancovala som takto 4 roky v Londýne, 3 roky v Ekvádore a tancovala som aj na svojich potulkách po svete všade, kde sa dalo. O kubánskych salsa zážitkoch píšem čo to aj v mojej knihe
„Úsmevné pocitopisy – Kuba, Nepál, Guatemala, Mexiko, Indonézia“:
S reprezentačným ekvádorským tímom som sa dostala na
Salsa Festival do Cali v Kolumbii.
Nie ako tanečnica, ale ako fanúšik. A tam to už bola iná liga.
Mala som možnosť vyskúšať si množstvo štýlov, naučila som sa všelijaké triky a figúry, ktorých mená dodnes neviem, prispôsobila sa rôznym majstrom, ale aj nemajstrom, tohto úžasného tanca. Schytala som pár modrín od príliš tvrdých tanečníkov, ktorí ak sa proste rozhodli, že sa máte okolo nich krútiť doprava, tak sa proste budete krútiť doprava, hoci fyzika nepustí, lebo vaše telo je natočené doľava.
A teda klobúk dolu pred všetkými tanečníkmi, ktorí zvládajú elegantne viesť svoje partnerky, vedia pospájať jednotlivé figúry dokopy, berú pri tanci ohľad na iných tancujúcich, nechajú žiariť (shine) svoju partnerku, aby bola jeho ozdobou a stihnú sa pri tom aj krásne usmiať a pozerať na partnerku. Jednoduché však? No, pre mužov teda vôbec nie.
A vďakabohu za takých, ktorí si občas vymenia tričko, poutierajú sa, keď sú spotení, prípadne si dajú žuvačku. Vďaka za voňavých, ktorí neprišli tancovať v handrách napáchnutých vyprážaným fast foodom, napáchnutí rybou alebo cesnakom. Verte zažila som pri tanci všeličo. A keď vám pri tanci dochádza dych, lebo ste ho zadržali, tak je to pri tých otočkách na omdletie.
A kde sa vlastne vzala salsa?
Salsa vznikla na Kube prepojením tanca Danzón s africkou rumbou a kubánskym sonom. Danzón na Kubu priviezla francúzska flotila z Haiti a kubánsky son vznikol spojením hudby španielskych trubadúrov – sonero a afrických bubnových rytmov.
Už v 1909 Kubánci vytvorili prvé náhrávky a tie sa veľmi rýchlo dostali do Severnej Ameriky. Po Fidelovej revolúcii sa Kuba uzavrela a prestala mať vplyv na vývoj salsy vo svete. Spolu s komunitou emigrantov sa salsa preniesla do New Yorku, na Miami a do Kolumbie. A tak vznikli ďalšie štýly, ktoré sú dosť odlišné. Veľmi výrazne sa vyvinuli, prepracovali a rozšírili.
Kubánska salsa je viac vyšliapaná s africkými prvkami. Salsa v Kolumbii, nazývaná aj Cali style, je neopísateľná smršť rýchlych krokov, ktoré sa vám pred očami zlievajú a vy máte pocit, že ide o zrýchlený film. New York style je viac tancovanie po pomyselnej čiare a na 2. dobu. Miami style je taká sofistikovanejšia verzia Kubánskej salsy.
Puerto Rico style obsahuje veľa extrémne rýchlych a náročných sólových momentov každého z partnerov (shines). Los Angeles style (LA Style) je podobný NY štýlu, ale je tam viac prvkov z jazzu, hip hopu, spoločenských tancov, čo je náročné pre tanečníka, ale zábavné pre diváka. A aby som nezabudla na Ruedu de Casino, skupinový kruhový salsa tanec, kde jeden tanečník vopred hlási názov figúry, ktorú idú všetci naraz tancovať.
Ale vo finále je toľko štýlov, koľko ľudí salsu tancuje : )
Ako tancujú majstri sveta?
Salsa legendy
Medzi najznámejšie osobnosti a legendy salsa hudobného a tanečného sveta patrí určite portorický spevák salsy Hector Lavoe, kráľovná salsa speváčok Celia Cruz, nezabudnuteľný spevák Oscar D’Leon.
A vynikajúci salsa tanečník Eddie Torres.
A pre mňa najdôležitejší tanečník je môj Peťo, ktorý sa kvôli našej svadbe naučil tancovať salsu.
Ako je to so salsou na Slovensku?
Po návrate z Ekvádora na Slovensko, som sa bála, že nebudem mať kde tancovať salsu. Našťastie tu existuje silná komunita ľudí, ktorí salsu tancujú a ak by ste mali záujem, odporučím vám miesta, kde sa salsu môžete naučiť tancovať:
Bratislava: SALSA BY NORIKA
Trnava: SALSA RUEDA
Spišská Nová Ves: LA SONRISA
Banská Bystrica: K-DANCE
Košice: LATINO DANCE
Prípadne sa môžete zúčastniť rôznych Salsa Kongresov a Festivalov, kde sa tancuje od rána do rána na workshopoch a nočných párty.
Droga menom salsa by mala byt naordinovaná všetkým. Mnoho ľudí som na salsu nahovorila a úplne im to zmenilo život.
A to som vám ešte nepovedala, čo so mnou robí tanec Bachata. To si nechám nabudúce.
Pre správnosť tu sú referencie na fotografie salsa legiend použité v tomto článku:
Celia Cruz: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/a6/Celia_Cruz_1cropped.jpg
Hector Lavoe: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Lavoe_latin_ny_1976.jpg
Oscar D´Leon: https://www.flickr.com/photos/digimeister/31387194334
Navštívila som 80 krajín na vlastnú päsť. Milujem prebúdzať v ľuďoch ich nesmelú dobrodružnú dušu a tých, čo cestujú z pohodlia domova, prenesiem do ďalekých krajín cez moje fotografie a úsmevné pocitopisy z ciest. Poradím, inšpirujem a pobavím aj vás? Cestovanie je nákazlivé ako smiech ; )
Som autorka knihy Úsmevné pocitopisy, ktorá zaručene rozosmeje vašu dušu. Stiahnite si zdarma eBook Ubytovanie za babku – 11 Trikov cestovateľky a zoznam Ako cestovať len s príručnou batožinou. Pre cestovateľov aj necestovateľov som pripravila virtuálnu Foto Výstavu z 23 krajín. Viac o mne sa dozviete tu…