Rovno sa vám pochválim. Čo budem chodiť okolo horúcej kaše. Priviezla som si z Madagaskaru baobab. Milujem baobaby. Som nimi úplne fascinovaná. Baobab je nevšedný strom. Symbol Madagaskaru.
Prvý strom na zemi
Legendy hovoria, že baobab bol prvým stromom na zemi a keď sa začali objavovať ďalšie druhy stromov, baobab začal žiarliť. Raz chcel byt štíhly ako palmy, potom chcel mať krásne kvety a potom zase plody ako figovník. Rozhneval tak Bohov. Tí ho vytrhli zo zeme a zasadili ho naopak. Možno aj preto dnes baobab vyzerá, akoby mal korene vo vzduchu, namiesto košatej koruny. Bohovia mu dopriali aj krásne kvety, ale tie kvitnú len 24h.
Baobab je považovaný za malý veľký zázrak. 7 z 10 druhov rastie na ostrove Madagaskar. Dva druhy nájdete v Afrike, kde sú uctievané ako božstvo a jeden druh rastie v Austrálii. Niektoré sú staré niekoľko tisíc rokov a majú priemer aj okolo 10 metrov.
Rastie veľmi pomaly, v štyroch fázach. Prvých 10-15 rokov rastie najrýchlejšie, ale ešte vždy je štíhly a bez bruška. Vôbec sa nepodobá na svojich starších kamošov. Keď má okolo 20 rokov, prvý krát zakvitne.
Medzi 30-40 rokom začne jeho koruna konečne rásť horizontálne. Keď dosiahne vek okolo 70 rokov, jeho rast sa spomalí a rastie iba 1cm za rok. Akoby sa odvtedy rozhodol žiť podľa madagaskarského motta: „Mora, mora“ – „Pomaly, pomaly“.
A teraz sa podržte. Vymenujem vám všetko fantastické, čo o baobabe viem a čo nie je žiadna legenda.
Plody obsahujú množstvo vitamínov na podporu imunity, detox a na prevenciu rakoviny. Zo semien sa lisuje olej a listy sa jedia ako špenát.
Drevo slúži na rôzne výrobky.
Korene, ktoré slúžia ako červené farbivo sa vedia v zemi roztiahnuť až do 90m a preto ho nevyvráti tajfún. Kôra pomáha na znižovanie horúčky a je schopná fotosyntézy a preto aj v období sucha nepotrebuje listy a prežije.
Dutý kmeň sa používal na skladovanie zásob, na záchody alebo ako dočasné vezenie. Je schopný zachytiť aj 2 000 litrov vody a tak v období sucha síce schudne, ale nevyschne. Vie zachrániť život zvieratám, ktoré v ňom vedia vydolovať vodu. Keďže je vnútri mokrý, a má až 10 cm hrubú kôru, nezničí ho požiar. No nie je to malý veľký zázrak ten baobab?
Už Antoine de Saint-Exupéry vysvetlil Malému princovi:
„Upozornil som Malého princa, že baobaby nie sú kríky, ale stromy veľké ako kostoly, a keby so sebou zobral aj cele stádo slonov, toto stádo by si neporadilo ani s jedným baobabom.“
Baobab sa zdá byť nezničiteľný.
Jediný, pred kým sa ako zvyčajne neubráni, je človek.
Vychytávky
Postupne sa dostanem k tomu, ako som si tento úžasný baobab z Madagaskaru priviezla domov. Nie som digitálny nomád, ktorý cestuje a na cestách pracuje, a tak mám rôzne vychytávky, ako si dobre rozložiť dni dovolenky na dobrodružstvá počas roka, a preto vždy maximalizujem dátumy letenky, tak ako sa len dá. Snažím sa na maximum využiť posledný deň cesty a naplánovať spiatočnú letenku v štýle „prílet o 6h a o 9h už sedím v práci“.
Ďalšia vychytávka je cestovať iba s príručnou batožinou. Na celú cestu mám ruksak zbalený do 8-10kg, ktoré sú povolené na palubu a vždy keď sa to dá, neodbavujem batožinu do podpalubia, hoci mám v medzinárodnej letenke nárok na 25kg.
Šetrí mi to čas na letiskách, neriskujeme opletačky a zdržovačky so stratenou alebo doničenou batožinou. Na cestách potom nevláčim ťažký ruksak plný zbytočností a na prípadných nízkonákladových vnútroštátnych letoch nemusím doplácať za odbavenú batožinu.
Ak ste čítali môj článok Bez náhradnej podprsenky ani na krok, už viete, že nie vždy som sa vedela správne zbaliť, ale postupne som to vylaďovala : ). Ak by vás zaujímal môj overený zoznam vecí, s ktorými viem vycestovať do väčšiny krajín len s príručnou batožinou, môžem vám ho poslať na mail.
Či mi tieto vychytávky zafungovali aj v tomto prípade, čítajte ďalej…
Zákaz baobabov na palube
V podobnom duchu sme sa s mojím najobľúbenejším a jediným manželom Peťom zbalili na jar 2019 na cestu na Madagaskar. K tomu som nám úspešne zarezervovala letenky s príletom späť do Budapešti o 8:00. V práci sme chceli byť už pred obedom, za predpokladu, že nebudeme meškať a čakať na páse na batožinu. Pol dňa ušetrenej dovolenky sa zíde a cena takejto letenky bola o 250 Eur nižšia. Až ma v brušku šteklilo, ako dobre som to vyhútala.
Všetko išlo podľa plánu, až na to, že nás pri odlete z Antananarivo zaskočili. Nemohli sme si na palubu zobrať baobab. Priznám sa, že „Zákaz baobabov na palube“ ma zastihol nepripravenú. Dobre, už vás nebudem naťahovať. Jasné, že som sa nesnažila vtrepať do lietadla niekoľkometrový chránený strom. Jednalo sa o krásny drevený suvenír, ktorý vám nedovolia zobrať na palubu lietadla, lebo je to potenciálne vražedná zbraň.
Keďže baobab je vznešený, chránený a jeho drevo na vyrezávanie nevhodné, tak suveníry domáci vyrezávajú z tvrdého palisandru. Náš baobab má 40cm. Vybrali sme si ho spomedzi krásnych suvenírov, keď sme boli na známej Aleji obrovských baobabov pri meste Morondava, posledné dni našej vzrušujúcej cesty. Na naše zážitky z Madagaskaru chystám samostatný článok. Ďalšie úsmevné príbehy nájdete v mojich knihách zo série Úsmevné pocitopisy:
Strážili sme náš baobab ako oko v hlave, len aby sa mu vyrezávaná listová koruna nezlomila. Ale v deň odletu mi vypadol z rúk, rovno na tú korunu a hoci je z veľmi tvrdého dreva, odlomil sa mu konárik. Strašne som si za to nadávala a zvýšila som ostražitosť. Chovala som sa k nemu priam matersky.
Samozrejme, že nám počas cesty vždy pribudnú nejaké suveníry a naša palubná batožina má smerom domov 8-10kg už len tak na oko.
Môj ruksak LoweAlpine AirZone trek + ND 33:40 sa dá totiž čarovne posťahovať, že by mu nikto netipoval viac než 8kg. Ako vždy, snažili sme sa aj tento krát neodbaviť naše malé 33 litrové ruksaky do podpalubia. Ruksaky nám netrčia ponad hlavu, tak nám to na check-ine zatiaľ vždy prešlo. Tetuške sme pri registrácii rýchlo zodpovedali všetky otázky, len aby sa nerozhodla riešiť váhu našej príručnej. Akosi sme prepočuli otázku, či neberieme na palubu niečo drevené. Niečo drevené? Na bežnom letisku sa vás na drevené veci nepýtajú. Fakt som tomu nevenovala väčšiu pozornosť, chcela som byť rýchlo preč. Neriešila nás.
Prešli sme na sekuritu a zvyknutí na trochu laxnejší prístup v krajinách tretieho sveta, sme počítali s tým, že tam už nikto našu váhu riešiť nebude. Váhu neriešili. Riešili baobab, potenciálny obušok, pomocou ktorého sa dá uniesť lietadlo. Ako sme sa blížili k sekurite, začali sa objavovať indície, že náš „nebezpečný“ drevený baobab nesmie ísť na palubu. Áno je to tak. V sklenenej skrinke medzi nožíkmi, nožničkami, inými ostrými a zakázanými predmetmi a tekutinami nad 100ml, vznešene stál drevený zakázaný baobab. Presne taký, ako ten náš.
Pozreli sme na seba. Začal sa mi premietať film: musíme obetovať jeden ruksak, poriadne obložiť baobab oblečením, bežať späť na check-in, odbaviť batožinu, modliť sa, aby sa náš malý úžasný ruksačik vykotúľal na batožinovom páse v Budapešti, aby nemal tvar pokrúteného esíčka alebo placky rozmliaždenej od iných 25kg kufrov a hlavne, aby to prežil baobab. Zdržanie v Budapešti na batožinovom páse sa zrazu zdal byť ten najmenší problém. Na chvíľu som nedovolila tomuto filmu dohrať a verila som, že nám to prejde.
Verte mi, skúšala som na mladého sekuriťáka všetko. Mrnčala som: „Doletí nám z vašej krásnej krajiny dolámaný suvenír!“ a strkala som mu pod nos odlomený kúsok konárika a tvárila sa, že tá najhoršia vec, čo jeho rozvojovú krajinu do 24h postihne je, keď budem mať doma vo vitrínke dolámaný baobab. Prosila som ho, aby nedopustil takú škodu, že je to fakt jediná vec, čo si odnášame a dali sme si na výbere záležať. Nabádala som ho, nech si nás dobre obzrie, že my a náš baobab, nie sme hrozbou pre lietadlo.
„Snažíš sa zbytočne“
Zastavil sa aj jeho nadriadený, aby si vypočul tú istú pesničku. Jeho úsmev na tvári som si najprv vysvetlila ako nádej, ale bol to len ironický úškľabok: „Snažíš sa zbytočne“. Už nejakú chvíľu mi bolo jasné, že to neprejde, ale poriadne smutný ksicht sa na mne objavil až na koniec. Vzdala som to. Obetovali sme Peťov ruksak. Poponáhľala som sa späť na check-in, odbaviť ruksačik s baobabom obaleným do všetkého, čo sa našlo. Verila som, že to baobab prežije. Prežil. Ruksačik sa vykotúľal v Budapešti v pôvodnom tvare na batožinový pás.
Školácka chyba
Avšak v tom zhone a v tej baobab dráme pred odletom z Antananarivo, sme zabudli na jednu vec. Totálne školácka chyba. Nevyprázdnili sme bočné a horné zipsové vrecká na ruksaku, ako to zvykneme robiť na väčšom ruksaku, keď ide do podpalubia. Keďže naše ruksaky boli naplnené na maximum, ešte týždeň sme prichádzali na to, čím všetkým sme urobili radosť zamestnancom letiska, ktorí zrovna našim zipsom neodolali. Na zozname nezvestných vecí bol ďalekohľad, výkonný power bank, pred odletom kúpená darčeková káva, čokolády a iné.
Na záver ešte pripájam fotku vzácneho, dokonca zamilovaného baobabu, pre ktorý som sa tvárila, že aj život položím. A ako vždy, pridávam pár (ne)praktických rád.
Ak sa dá, cestujte na ľahko s prázdnymi bočnými zipsami, šetrite dovolenku, zíde sa vám na ďalšie dobrodružstvo a hlavne neberte si baobab na palubu lietadla, mohli by ste ho uniesť : )
Navštívila som 80 krajín na vlastnú päsť. Milujem prebúdzať v ľuďoch ich nesmelú dobrodružnú dušu a tých, čo cestujú z pohodlia domova, prenesiem do ďalekých krajín cez moje fotografie a úsmevné pocitopisy z ciest. Poradím, inšpirujem a pobavím aj vás? Cestovanie je nákazlivé ako smiech ; )
Som autorka knihy Úsmevné pocitopisy, ktorá zaručene rozosmeje vašu dušu. Stiahnite si zdarma eBook Ubytovanie za babku – 11 Trikov cestovateľky a zoznam Ako cestovať len s príručnou batožinou. Pre cestovateľov aj necestovateľov som pripravila virtuálnu Foto Výstavu z 23 krajín. Viac o mne sa dozviete tu…