Zažili sme samé úžasnosti. Pri šnorchlovaní nám nakúkali do kamery malé hravé bábätká tuleňov a na pláži s nami vylihovali ich maminy. Do nekonečna sme čakali, kým sa obrovské prehistorické leguány flegmaticky pohnú, aby sme si preverili, či vôbec žijú. Plávali sme v jaskyni so žralokmi a s gigantickými korytnačkami. Natáčali sme si zásnubný tanec vtáčika s modrými nohami, ktorý sa volá Sula modronohá alebo Booby. Tento vtáčik pri tanci pretŕča svoje modré nožičky, aby ich videla jeho snúbenica. Má ich modré kvôli látkam, ktoré získava z rybej potravy. Keby sa pri tanci zabudol najesť, nožičky mu zblednú a už o neho nebude taký záujem. Keď najbližšie zjete rybu, mrknite aj vy na svoje nohy. Jeden nikdy nevie, ta modrá sa vám môže hodiť.
V múzeu sme boli pozrieť svetovú legendu – zabalzamovaného Osamelého Georga. To vám bol prosím pekne posledný potomok korytnačiek Pinta. V posledných rokoch to bolo najznámejšie zviera na svete. Mal vyše 100 rokov a už dávnejšie sa rozhodol, že nechce deti. Vodili mu tie najkrajšie Pinta korytnačky z okolia a on nemal záujem. Nezostal po ňom teda, žiaden Pinta krpec a svet sa musel rozlúčiť nielen s Georgom, ale aj s týmto živočíšnym druhom. Osamelý George sa stal symbolom ochrany zvierat na celom svete.
Galapágy bojujú o prežitie. Ľudia mali totiž „super“ nápad a doviezli so sebou prasce, kozy, kravy a potkany, ktoré požierajú to málo rastlinstva, ktoré na týchto sopečných ostrovoch rastie a priniesli zo sebou maliny, ktoré sa rozrástli, pohltili ostrov a často krát sa stávajú pascou pre korytnačky.
Galapágy sú veľmi vzácne a magické miesto, na rovníku, iba 1000km v mori, západne od Ekvádora. To len pre spresnenie, keby ste sa tam chceli vybrať. Ak predsa len pôjdete, mam pre vás tri rady na záver: Nedráždite tuleňa, nič pažravé tam nenoste, zožralo by nám to Galapágy. A nič si odtiaľ neodnášajte. Iba srdce plné radosti, foťák plný fotiek a hlavu plnú krásnych spomienok.